Pani Daniela, študentka UTV

Keď mi minulý rok zavolala kamarátka z Petržalky, že sa na Univerzite tretieho veku pri Ekonomickej univerzite v Bratislave otvára program Včelárstvo, veľmi som sa tomu potešila. Včielky ma fascinujú už dlhú dobu; je niečo úžasné mať možnosť bližšie sa im pozrieť „na zúbky“ priamo v Bratislave, a tak som sa prihlásila.

Ani Covid nezabránil organizátorom kurz zorganizovať. Všetky potrebné inštrukcie nám dodala a veľmi milo nás privítala pani Janka Chládecká; potom nás už vložila do rúk pána Petra Drábika, dekana Obchodnej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave a odborníka na chov včiel v jednej osobe.

Samozrejme, museli sme dodržiavať bezpečnostné opatrenia, a tak sme desiati nadšenci absolvovali najprv teóriu v zasadačke pána dekana, zamaskovaní ako Úrad verejného zdravotníctva kázal; neskôr, keď to počasie a Covid dovolili, aj veľmi užitočnú prax na včelnici pod jeho vedením.

Musím povedať, že pán dekan je vo včelárstve odborník naslovovzatý, a nielen to, je to Učiteľ s veľkým U. Učiť jednoducho VIE. V jeho podaní aj „suchopárna“ teória nadobúda svoje čaro, všetko čo povie má hlavu aj pätu, vždy pridá súvislosti, upozorní na možné „zádrhele“ pri chove včiel, a to všetko podáva pútavo a maximálne pohodovo. Žiadne zdvihnuté obočie, žiadna kritika, len úprimná snaha naučiť nás niečo, čo mu je zjavne blízke a milé. Za seba musím povedať – a myslím, že budú súhlasiť všetci moji konškoláci – že sme si lepšie vybrať nemohli. Ak sa takto prejavuje aj vo svojej pedagogickej praxi (čomu verím), je to úžasná správa pre naše školstvo, lebo dobrých učiteľov nikdy nie je dosť .

V ročníku sme sa stretli dobrá partia; sú tu takí, ktorí včielky dokonca už chovajú (tí mohli novonadobudnuté vedomosti hneď uplatniť v praxi), ale aj takí, ktorí okrem nadšenia pre včelárstvo zatiaľ o chove včielok len snívame. Som rada, že medzi nami je aj viacero mužov, pretože manipulácia s úľmi je fyzicky náročná; naši chlapi nikdy nesklamali. Ani keď bolo treba na záhradke vykopať jamu pre nový krík, alebo urobiť iné, fyzicky náročnejšie práce. My, dievčatá vyššieho (že vraj tretieho) veku sme pomáhali pri zveľaďovaní záhradky tak, aby tu boli nasadené bylinky a rastlinky, ktoré majú včielky radi. Tiež sme všetci  pridali ruky k dielu pri čistení okolia včelnice.

Čo dodať na záver? Len to, že za možnosť zúčastniť sa na tomto kurze veľmi ďakujem. Tiež aj, že sa teším, že môžeme v diele pokračovať aj ďalší včelársky rok. Pevne verím, že to bude stále pod vedením pána dekana Drábika, ako aj za podpory pani Janky Chládeckej.